Predsavzatia Jonathana Edwardsa

Predsavzatia Jonathana Edwardsa

(1703-1758)

„Vedomý si toho, že bez Božej pomoci nie som schopný nič učiniť, Ho vo všetkej pokore naliehavo prosím, aby mi skrze svoju milosť dal schopnosť dodržiavať tieto predsavzatia do takej miery, do akej sú v súlade s Jeho vôľou, v Kristovom mene, Amen.“

(Podľa dostupných informácií si Edwards tieto predsavzatia opakoval raz za týždeň. Predsavzatia 1 – 21 napísal na jedno posedenie v meste New Haven, v roku 1722, vo veku 19 rokov.)

1.   Predsavzal som si, že budem robiť čokoľvek, čo podľa môjho vedomia najviac prináša slávu Bohu a mne dobro, úžitok a potešenie po celú dobu môjho trvania a bez akéhokoľvek ohľadu na čas – či už teraz alebo myriady vekov odteraz. Predsavzal som si, že budem robiť čokoľvek, čo je podľa môjho vedomia mojou povinnosťou a čo najviac prináša dobro a prospech ľudstvu vo všeobecnosti. Predsavzal som si, že tak budem činiť bez ohľadu na akékoľvek ťažkosti, s ktorými sa stretnem, bez ohľadu na ich počet a bez ohľadu na ich veľkosť.

2.   Predsavzal som si, že budem vyvíjať neustále úsilie v objavovaní nových dômyselných vynálezov na presadenie vyššie uvedených vecí.

3.   Predsavzal som si, že keby som kedykoľvek upadol a otupel natoľko, že by som zanedbal ktorúkoľvek časť týchto Predsavzatí, budem činiť pokánie zo všetkého, na čo si spomeniem, keď opäť prídem k rozumu.

4.   Predsavzal som si, že nikdy nebudem robiť nič, či už v duchu alebo v tele, či už viac alebo menej, čo by necielilo k Božej sláve, a ani takým nebudem, ani to nebudem trpieť, ak sa tomu budem môcť vyhnúť.

5.   Predsavzal som si, že nikdy nestratím ani okamih času, ale ho budem využívať tým najužitočnejším spôsobom, akého som schopný.

6.   Predsavzal som si, že pokiaľ žijem, budem žiť zo všetkých svojich síl.

7.   Predsavzal som si, že nikdy neurobím nič, čo by som sa bál urobiť v poslednú hodinu svojho života.

8.   Predsavzal som si, že vo všetkých ohľadoch, v reči ako aj v skutku, budem konať tak, ako keby nikto nebol tak ohavný ako ja a ako keby som spáchal rovnaké hriechy alebo mal rovnaké slabosti či zlyhania ako iní; a že nedovolím, aby poznanie zlyhaní iných vo mne vyvolalo čokoľvek iné ako hanbu zo seba samého a aby bolo čímkoľvek iným ako príležitosťou vyznať Bohu moje vlastné hriechy a úbohosť. 30. júl.

9.   Predsavzal som si, že budem pri všetkých príležitostiach veľa premýšľať o svojom vlastnom umieraní a o obvyklých okolnostiach, ktoré smrť sprevádzajú.

10.  Predsavzal som si, že keď budem cítiť bolesť, budem premýšľať o bolestiach martýrov a o mukách pekla.

11.  Predsavzal som si, že keď sa stretnem s potrebou riešenia akéhokoľvek teologického problému, okamžite, ak tomu nebudú brániť okolnosti, urobím všetko, čo je v mojich silách, pre jeho vyriešenie.

12.  Predsavzal som si, že ak by som pri tom mal nachádzať potešenie vedúce k uspokojeniu pýchy alebo márnivosti, alebo z akéhokoľvek podobného dôvodu, okamžite to odvrhnem.

13.  Predsavzal som si, že sa budem snažiť vyhľadávať vhodné objekty pre vykonanie dobročinnosti a štedrosti.

14.  Predsavzal som si, že nikdy neurobím nič z pomsty.

15.  Predsavzal som si, že v sebe nikdy nebudem trpieť ani tie najmenšie hnutia hnevu voči iracionálnym bytostiam.

16.  Predsavzal som si, že nebudem nikdy o nikom hovoriť zle tak, aby to smerovalo k pohaneniu tejto osoby, viac alebo menej, zo žiadneho dôvodu, iba ak by to poslúžilo nejakému skutočnému dobru.

17.  Predsavzal som si, že budem žiť život tak, ako by som si ho želal prežiť, keď budem umierať.

18.  Predsavzal som si, že budem za každých okolností žiť tak, ako to považujem za najlepšie, keď som v zbožnom rozpoložení a keď najjasnejšie rozumiem veciam evanjelia a druhého sveta.

19.  Predsavzal som si, že nikdy neurobím nič, čo by som sa bál urobiť, keby som očakával, že najneskôr o hodinu začujem zvuk poslednej trúby.

20.  Predsavzal som si, že budem zachovávať najprísnejšiu striedmosť v jedení a pití.

21.  Predsavzal som si, že nikdy neurobím nič, čo by som vidiac u iného človeka považoval za spravodlivý dôvod ním opovrhnúť alebo o ňom akokoľvek horšie zmýšľať.

22.  Predsavzal som si, že sa budem usilovať získať pre seba tak mnoho šťastia na druhom svete, ako len môžem, so všetkou silou, mocou, nasadením a dôrazom, ba i násilím, akého som schopný alebo aké sa dokážem akýmkoľvek možným spôsobom prinútiť vyvinúť.

23.  Predsavzal som si, že keď sa často podujmem pre taký uvážený čin na Božiu slávu, ktorého vykonaním som si nie istý, budem ho stopovať k jeho pôvodnému motívu, zámeru a cieľu; a ak zistím, že nemá byť na Božiu slávu, budem ho považovať za porušenie 4. predsavzatia.

24.  Predsavzal som si, že vždy, keď vykonám niečo nápadne zlé, budem to naspäť stopovať dovtedy, kým neprídem k pôvodnej príčine, a potom sa budem rovnako pozorne snažiť to už nikdy viac neurobiť, ako budem celou silou bojovať a modliť sa proti zistenému pôvodu.

25.  Predsavzal som si, že budem neustále dôkladne skúmať, čo je tou jednou vecou vo mne, ktorá ma čo i len nepatrným spôsobom núti pochybovať o Božej láske, a že proti nej obrátim všetky svoje sily.

26.  Predsavzal som si, že budem odvrhovať tie veci, ktoré podľa mojich zistení znižujú moje uistenie o spasení.

27.  Predsavzal som si, že nikdy nič úmyselne nezanedbám, iba ak by toto zanedbanie bolo na Božiu slávu, a že svoje zanedbania budem často skúmať.

28.  Predsavzal som si, že budem študovať Písmo tak vytrvalo, pravidelne a často, aby som mohol pozorovať a jasne vnímať svoj rast v jeho poznaní.

29.  Predsavzal som si, že nebudem považovať za modlitbu ani nedovolím, aby ako modlitba alebo modlitebná prosba u mňa prešlo to, čo by bolo vyslovené tak, že by som nemohol dúfať v to, že to Boh vypočuje, ani za vyznanie to, čo by bolo vyslovené tak, že by som nemohol dúfať v to, že to Boh prijme.

30.  Predsavzal som si, že sa budem každý týždeň zo všetkých svojich síl snažiť, aby som sa v kresťanstve a raste v milosti dostal na vyššiu úroveň, ako som bol týždeň predtým.

31.  Predsavzal som si, že nikdy nepoviem nič proti nikomu inak, ako v dokonalom súlade s najvyššou úrovňou kresťanskej cti a lásky k ľudstvu, v zhode s najnižšou pokorou a vedomím mojich vlastných vín a zlyhaní, a v súlade so Zlatým pravidlom (Mt 7:12, pozn. prekl.), a že budem často, keď poviem čokoľvek proti komukoľvek, tieto veci podrobovať tomuto Predsavzatiu a striktne ich skúmať v jeho svetle.

32.  Predsavzal som si, že budem striktne a pevne verný tomu, čo mi bolo zverené, aby sa to, čo je v Prísloviach 20:6, „Verného muža spoľahlivého kto nájde?,“ u mňa nenaplnilo ani sčasti.

33.  Predsavzal som si, že budem robiť, čo môžem pre vytvorenie, zachovanie a ochranu pokoja vždy, keď tak bude možné učiniť bez prevažujúcej ujmy v iných ohľadoch. 26. december 1722.

34.  Predsavzal som si, že budem pri rozprávaní hovoriť len čistú a prostú pravdu.

35.  Predsavzal som si, že keby som tak veľmi pochyboval o tom, či som vykonal svoju povinnosť, že by sa tým narušil môj pokoj a vyrovnanosť, že si tieto pochybnosti ako aj ich riešenie zapíšem. 18. december 1722.

36.  Predsavzal som si, že nebudem nikdy o nikom hovoriť zle, iba ak by som pre to mal mimoriadne dobrý dôvod. 19. december 1722.

37.  Predsavzal som si, že budem každý večer pred spaním skúmať, v čom som bol nedbalý, aký hriech som spáchal a v čom som zaprel samého seba, a taktiež na konci každého týždňa, mesiaca a roka. 22. a 26. december 1722.

38.  Predsavzal som si, že v deň Pánov nebudem nikdy hovoriť nič, čo je smiešne, žartovné alebo vyvolávajúce smiech. Sobota večer, 23. december 1722.

39.  Predsavzal som si, že nikdy nebudem robiť nič, čoho spravodlivosť by som spochybňoval do tej miery, ktorá by ma súčasne potom nútila zvažovať a skúmať, či to bolo spravodlivé alebo nie, s výnimkou prípadu, kedy by som rovnako spochybňoval spravodlivosť nevykonania tejto veci.

40.  Predsavzal som si, že budem každý večer pred spaním skúmať, či som konal najlepšie, ako som mohol vo veci jedenia a pitia. 7. január 1723.

41.  Predsavzal som si, že si na konci každého dňa, týždňa, mesiaca a roka položím otázku, v čom som mohol, v akomkoľvek ohľade, konať lepšie. 11. január 1723.

42.  Predsavzal som si, že budem často obnovovať svoje oddanie sa Bohu, ktoré som učinil pri svojom krste, ktoré som slávnostne obnovil pri svojom prijatí do spoločenstva cirkevného zboru a ktoré som slávnostne opäť vykonal dnes, 12. januára 1723.

43.  Predsavzal som si, že budem od tohto momentu až do svojej smrti konať tak, ako keby som nijakým spôsobom nepatril sám sebe, ale cele a úplne Bohu, v súlade so stavom vecí v sobotu, 12. januára 1723.

44.  Predsavzal som si, že vo svojom živote nebudem usilovať o žiadne konanie, ktorého účel alebo cieľ by priamo nesúvisel s kresťanstvom, a že v konaní priamo súvisiacom s kresťanstvom budem pokračovať len dovtedy, dokedy bude sledovať tento cieľ. 12. január 1723.

45.  Predsavzal som si, že nikdy nedám priestor inému potešeniu alebo trápeniu, radosti alebo žiaľu, alebo akémukoľvek citovému prejavu či jeho úrovni, alebo akejkoľvek okolnosti s ním spojenej, ako tým, ktoré napomáhajú kresťanstvu. 12. a 13. január 1723.

46.  Predsavzal som si, že nikdy nedám priestor ani tej najmenšej miere podráždeného nepokoja voči môjmu otcovi alebo matke. Predsavzal som si, že nebudem trpieť žiadne takéto prejavy, ani len v tej najmenšej zmene reči alebo pohľadu a že budem na to obzvlášť dbať v súvislosti s kýmkoľvek v našej rodine.

47.  Predsavzal som si, že vyviniem krajné úsilie zaprieť v sebe čokoľvek, čo nie je v maximálnom súlade s dobrou, všeobecne milou a láskavou, tichou, mierumilovnou, spokojnou a uvoľnenou, súcitnou a štedrou, pokornou a krotkou, poddajnou a úslužnou, svedomitou a usilovnou, vľúdnou a vyrovnanou, trpezlivou, striedmou, odpúšťajúcou a úprimnou povahou a že budem za každých okolností činiť to, k čomu by ma takáto povaha viedla, a že budem na konci každého týždňa prísne skúmať, či som tak činil. Sobota ráno. 5. máj 1723.

48.  Predsavzal som si, že budem neustále, s maximálnou možnou prenikavosťou a usilovnosťou a s čo najprísnejším podrobným skúmaním, vyšetrovať stav svojej duše, aby som mohol vedieť, či skutočne mám alebo nemám podiel v Kristovi, aby som, keď príde hodina mojej smrti, v tejto súvislosti nemusel činiť pokánie zo žiadneho zanedbania. 26. máj 1723.

49.  Predsavzal som si, že tomu tak nikdy nebude, ak tomu budem môcť zabrániť.

50.  Predsavzal som si, že budem konať tak, ako podľa môjho vedomia budem usudzovať, že by bolo bývalo najlepšie a najrozumnejšie, keď prídem do budúceho sveta. 5. júl 1723.

51.  Predsavzal som si, že budem v každom ohľade konať tak, ako myslím, že si budem želať, že by som bol konal, keby som mal byť nakoniec zatratený. 8. júl 1723.

52.  Často počujem starých ľudí hovoriť, ako by žili, keby mohli svoje životy prežiť znova: predsavzal som si, že budem žiť presne tak, ako si len viem predstaviť, že by som si želal žiť za predpokladu, že sa dožijem staroby. 8. júl 1723.

53.  Predsavzal som si, že využijem každú príležitosť, keď som v tom najlepšom a najšťastnejšom rozpoložení mysle, uvrhovať a dávať svoju dušu na Pána Ježiša Krista, zdôverovať sa Mu, spoliehať sa na Neho a úplne sa mu zasväcovať, aby som v tom mohol mať uistenie o svojej bezpečnosti vediac, že sa spolieham na svojho Vykupiteľa. 8. júl 1723.

54.  Predsavzal som si, že keď budem kedykoľvek v rozhovore počuť o ktoromkoľvek človeku čokoľvek, čo by som považoval u seba za chvályhodné, budem sa usilovať to napodobňovať. 8. júl 1723.

55.  Predsavzal som si, že vyviniem najkrajnejšie úsilie konať tak, ako si len viem predstaviť, že by som konať mal, keby som už bol uzrel nebeské šťastie a pekelné muky. 8. júl 1723.

56.  Predsavzal som si, že nikdy neprestanem a ani v najmenšom nepopustím v boji proti svojim skazenostiam, akokoľvek v ňom budem neúspešný.

57.  Predsavzal som si, že keď sa budem báť nešťastí a protivenstiev, budem skúmať, či som si splnil svoju povinnosť, a predsavzal som si, že ju budem plniť a ponechám príslušnú udalosť riadeniu Božej prozreteľnosti. Jediné, čím sa budem v maximálnej možnej miere znepokojovať, je moja povinnosť a môj hriech. 9. jún a 13. júl 1723.

58.  Predsavzal som si, že sa vo svojom správaní budem nielen zdržiavať šírenia atmosféry odporu, popudlivosti a hnevu, ale že budem šíriť atmosféru lásky, prívetivosti a dobrotivosti. 27. máj a 13. júl 1723.

59.  Predsavzal som si, že keď si budem najviac vedomý nabádaní k nevrlosti a hnevu, budem sa čo najviac snažiť cítiť a konať dobromyseľne, že budem vskutku v takých chvíľach dávať najavo dobromyseľnosť, i keď si myslím, že by to bolo v iných ohľadoch škodlivé a v iných chvíľach nerozumné. 12. máj, 11. júl a 13. júl.

60.  Predsavzal som si, že keď sa moje pocity kedykoľvek začnú čo len v najmenšom javiť nekorektnými, keď si budem vedomý čo len najmenšieho znepokojenia v mojom vnútri alebo čo len najmenšej nesúmernosti vo vonkajších prejavoch, podrobím samého seba tomu najprísnejšiemu skúmaniu. 4. a 13. júl 1723.

61.  Predsavzal som si, že neustúpim tej nedbalosti, ktorá podľa mojich zistení uvoľňuje a zmierňuje úplnú a pevnú sústredenosť mojej mysle na kresťanstvo, nech by som už mal pre ňu akúkoľvek výhovorku – ako napr. že to, čo ma moja nedbalosť tiahne robiť, je to najlepšie atď. 21. máj a 13. júl 1723.

62.  Predsavzal som si, že nebudem robiť nič iné, ako svoju povinnosť, a potom, podľa Efezským 6:6-8, že ju budem robiť z duše a s dobrou mysľou slúžiac ako Pánovi a nie ľuďom: vediac, že čokoľvek by jeden každý učinil dobré, to si odnesie od Pána. 25. jún a 13. júl 1723.

63.  Za predpokladu, že na tomto svete v ktorejkoľvek dobe nikdy nemal byť viac ako jeden človek, ktorý je vo všetkých ohľadoch kompletným kresťanom podľa správneho razenia, ktorého kresťanstvo vždy žiari vo svojom pravom lesku a ukazuje sa ako jedinečné a nádherné z pohľadu z ktorejkoľvek strany a akejkoľvek charakterovej črty: predsavzal som si, že budem konať tak, ako by som konal, keby som sa celou svojou silou snažil byť tým jediným kresťanom, ktorý by mal žiť v mojej dobe. 14. január a 13. júl 1723.

64.  Predsavzal som si, že keď nájdem tie nevysloviteľné vzdychania (Rímskym 8:26), o ktorých hovorí apoštol, a to hynutie túžbou, o ktorom hovorí žalmista (Žalm 119:20), budem ich podnecovať do krajnosti svojich síl, a že nebudem unavený naliehavou snahou dať priechod svojim túžbam ani opakovaniami takejto naliehavosti. 23. júl a 10. august 1723.

65.  Predsavzal som si, že sa budem v tomto veľmi cvičiť po celý svoj život, totiž v čo najväčšej otvorenosti, akej som schopný, odhaľovať svoje cesty Bohu a vylievať Mu svoju dušu: všetky moje hriechy, pokušenia, ťažkosti, žiale, strachy, nádeje, túžby a všetko a každú okolnosť podľa 27. kázne Dr. Mantona o Žalme 119. 26. júl a 10. august 1723.

66.  Predsavzal som si, že sa budem snažiť vždy zachovávať vľúdny postoj a atmosféru konania a reči na všetkých miestach a v každej spoločnosti, s výnimkou okolností, v ktorých by povinnosť vyžadovala inak.

67.  Predsavzal som si, že budem po trápeniach skúmať, v čom som vďaka nim lepší, v čom som vďaka nim horší a čo som mohol nimi získať.

68.  Predsavzal som si, že budem otvorene sám sebe vyznávať všetko, čo v sebe nájdem, či už slabosť alebo hriech, a ak by to súviselo s kresťanstvom, že celú vec tiež vyznám Bohu a budem úpenlivo prosiť o potrebnú pomoc. 23. júl a 10. august 1723.

69.  Predsavzal som si, že budem vždy robiť to, čo by som si bol želal urobiť, keď to vidím robiť iných. 11. august 1723.

70.  Nech je niečo z dobrotivosti vo všetkej mojej reči. 17. august 1723.