Máme dôkaz, že charizmatické dary skončili?

Pojem cesacionizmus (z anglického „cease“, teda „prestať, skončiť“, pozn. prekl.) pochádza z veľkých vyznaní viery 17. storočia, ako sú Westminsterské a Baptistické vyznania. Obe tieto vyznania používajú to isté slovo. Keď hovoria o tom, ako Boh zjavil svoju vôľu a dal ju zapísať do Písma, robia to nasledovnými slovami: „Predošlé spôsoby, ktorými Boh zjavoval svoju vôľu svojmu ľudu, sa skončili.“ Slovo „cesacionizmus“ sa v Biblii nenachádza, no príslušné učenie áno.

Dokončené a ukončené bolo pritom nielen samotné zjavovanie, ale aj príslušné znamenia, ktoré toto zjavovanie sprevádzali. Táto brožúrka obsahuje krátke zhrnutie šiestich biblických dôkazov o tom, že zjavovateľské dary (videnia, slová známosti, slová múdrosti a proroctvá) a rovnako aj dary znamení (uzdravenia a hovorenie v jazykoch) skončili. Samozrejme, Boh naďalej uzdravuje, no ako odpoveď na modlitby a nie skrze ruky obdarovaného liečiteľa.

Kontroverzná pasáž z 1. Korintským 13:8-10 nebude použitá v tejto brožúrke na dôkaz skončenia týchto darov. Budeme odkazovať len na pasáže, ktoré považujeme za presvedčivé.

1. Nie sú od čias apoštolov

Prvý dôkaz pre cesacionizmus (skončenie zjavovateľských darov a darov znamení) je ten, že uzdravenia a zázraky sa mohli diať jedine skrze apoštolov, a boli znameniami, ktoré apoštolov autentifikovali. V 2. Korintským 12:12 Pavol hovorí: „Znamenia apoštolov sú učinené medzi vami v celej trpezlivosti, divmi, zázrakmi a mocami.“

V korintskom cirkevnom zbore boli ľudia, ktorí spochybňovali Pavlov apoštolský úrad. Na svoju obranu Pavol upriamuje ich pozornosť na dar uzdravenia a konania iných zázračných znamení a tvrdí, že takéto veci mohli činiť len apoštoli.

Kniha Skutkov špecificky hovorí, že uzdravenia a zázraky boli výlučne vecou apoštolov, ktorí však už dávno pomreli. Apoštol bol niekto, kto sprevádzal Pána, videl Ho po Jeho zmŕtvychvstaní a bol Ním osobne vyslaný. Ako významný svedok zmŕtvychvstania dostal moc uzdravovať. Bol to tiež človek, ktorému mala byť zjavená „všetka pravda“ (Ján 14:26 a 16:13) a ktorý mal buď napísať, alebo dohliadať nad písaním inšpirovaného Písma.

Veriaci potrebovali vedieť, kto sú praví apoštoli, aby si ctili ich jedinečnú autoritu. A poznali ich práve podľa ich uzdravení a iných znamení. Ľudia, ktorí nepatrili do skupiny apoštolov (ktorá obsahovala dvoch menovaných pomocníkov), nemohli činiť tieto veci. Ak by ich boli schopní činiť, potom by si nikto nebol istý, kto sú praví apoštoli.

V Skutkoch 2:43 a 5:12 je jasne povedané, že všetky zázraky sa diali „skrze apoštolov“. Toto bolo výlučne ich znamenie. Rovnako v Židom 2:3-4 sú dary uzdravovania pevne prepojené s apoštolmi.

Pavol bol apoštolom na základe toho, že videl vzkrieseného Pána a bol Ním priamo vyslaný. Jeho neprítomnosť, keď Kristus vyučoval ostatných apoštolov, bola vynahradená mimoriadnymi a jedinečnými zjaveniami, ktoré prijal. Pavol o sebe hovorí ako o „nedochôdčati“ (1. Korintským 15:8), čím opisuje skutočnosť, že bol jediným apoštolom mimo pôvodnej skupiny, a preto posledným apoštolom (moderné tvrdenia o apoštoláte nespĺňajú biblické kritériá a sú nemiestne a falošné).

Keď ľudia hovoria, že cesacionizmus (skončenie darov znamení) nie je možné dokázať z Písma, zabúdajú, že kniha Skutkov špecificky hovorí, že uzdravenia a iné zázraky patrili výlučne apoštolom, ktorí už dávno pomreli.

Keď cirkevné zbory rástli a množili sa, Peter odišiel do Lyddy a potom do Joppy, kde učinil známe zázraky uzdravením Eneáša a vzkriesením Tabity. Celé komunity žasli, pretože žiadni z ostatných veriacich na týchto miestach nedokázali vykonať takéto veci.

Keď v Troade vypadol z okna chlapec, prítomný bol jediný človek, ktorý ho mohol vzkriesiť, a to bol Pavol. Predstava charizmatického hnutia, že uzdravenia činili mnohí kresťania, nemá v Novej zmluve žiadnu oporu. Len o apoštoloch máme záznam, že uzdravovali, a o dvoch apoštolských pomocníkoch alebo delegovaných asistentoch, Štefanovi a Filipovi, a možno o Barnabášovi.

Jediný raz, kedy niekto mimo tejto skupiny uzdravil človeka, bol, keď Pán prikázal Ananiášovi, aby uzdravil Pavla. V ranej cirkvi nie sú žiadne iné uzdravenia okrem týchto.

Letničná/charizmatická predstava, že kresťania neustále a vo veľkých počtoch uzdravovali, nie je učená v Biblii. Neomylný záznam Písma ukazuje, že celý charizmatický prístup k uzdravovaniu je omyl založený na mýte. Tento záznam dokazuje, že uzdravenia a mocné divy boli obmedzené na skupinu ľudí, ktorí už dávno nežijú.

2. Dočasný účel jazykov

Druhý dôkaz o tom, že skončenie darov znamení je možné dokázať z Písma, je hovorenie jazykmi. Biblia jasne hovorí, že hovorenie jazykmi bolo dané Bohom špecificky ako znamenie pre Židov, ktoré malo byť pre nich signálom, že prišla nová éra Mesiáša.

V 1. Korintským 14:21-22 Pavol hovorí: „V zákone je napísané: Inými jazykmi a inými perami budem hovoriť tomuto ľudu; ale ani tak ma nepočúvnu, hovorí Pán. Takže jazyky sú na znamenie, a nie tým, ktorí veria, ale neveriacim.“

Inými slovami, dar jazykov bol zázračný dôkaz pre Židov, ktorí nechceli uveriť v Krista a tomu, že prišla nová éra a nový cirkevný poriadok. Tento dar nebol na úžitok Židom, ktorí uverili, ale bol znamením zasľúbenia a varovania pre tých, ktorí neverili. Nebol určený pohanom, ale Židom.

Pavol citoval z Izaiáša 28:11, z kapitoly, v ktorej Izaiáš prorokuje Kristov príchod. Izaiáš hovorí, že znamením pre Židov bude to, že k nim budú hovoriť ľudia „nezrozumiteľnou rečou a iným jazykom“. Budú konfrontovaní pohanskými jazykmi, čo mala byť pre židovský národ veľmi ponižujúca skúsenosť. Súčasne to malo byť znamenie, že éra Mesiáša privedie do cirkvi pohanov a evanjelium sa bude kázať v iných jazykoch.

Toto mal byť znak príchodu novej éry, v ktorej Boh stiahne vlajku židovskej cirkvi a vyvesí vlajku židovsko-pohanskej cirkvi Ježiša Krista. Neveriaci Židia, ktorí odmietali Krista a držali sa Mojžiša, zistia, že Božie Slovo im bude kázané v barbarských, pohanských jazykoch.

Všetko toto sa udialo a začalo to v deň Letníc. Židia boli náležite volaní a varovaní. Jazyky sa nespomínajú mimo Skutkov apoštolov a 1. Korintským 12-14, čo ukazuje, že splnili svoj účel varovania Židov, že prišla nová éra.

Toto ohlásenie príchodu éry cirkvi bolo dokonané počas života apoštolov, a potom bolo toto znamenie stiahnuté. To, čo sa dnes vydáva za hovorenie jazykmi, sa nedeje v prítomnosti pochybujúcich Židov a nemá to nič spoločné s príslušným znamením v Novej zmluve. Znamenie príchodu éry cirkvi poslúžilo svojmu účelu a bolo prekonané realitou.

Evanjelium sa teraz káže prakticky vo všetkých jazykoch sveta a znamenie, že sa tak bude diať, je dávno preč. Účel jazykov (podľa Pavlovho učenia) bol naplnený, čo dokazuje ich koniec.

3.Jazyky boli skutočné jazyky

Tretí dôkaz pre skončenie zjavovateľských darov a darov znamení je doplnkom druhého a znie nasledovne – v deň Letníc (a určitý čas potom) bol daný dar skutočných jazykov, ktorý sa po tomto čase nikdy viac neobjavil. Malo by byť úplne zrejmé, že nadprirodzené jazyky zo Skutkov a 1. Korintským sa odvtedy nikdy neobjavili.

Moderné hovorenie jazykmi nikdy nie je akýkoľvek známy ľudský jazyk, ale len nezmyselná, nesúvislá reč. Nedeje sa nič zázračné. V čase Novej zmluvy bola hovoriacemu v jazykoch Duchom daná schopnosť hovoriť skutočným jazykom, ktorý sa nikdy neučil, a ľudia, ktorí s ním vyrastali, žasli.

Prítomní boli Židia (keďže to bolo znamenie špecificky pre nich). V deň Letníc mnohí Židia, ktorí žili v cudzích krajinách, počuli znieť svoje jazyky a dosvedčili pravosť hovorenej reči a hovoriacich. Po Letniciach dával Duch Svätý nadprirodzený dar porozumenia vykladačom, ktorí mali potvrdiť autenticitu príslušného jazyka. Nič podobné sa od tých čias nikdy neudialo.

Tí, ktorí dnes obhajujú hovorenie jazykmi, ukazujú na 1. Korintským 13:1, kde Pavol hypoteticky hovorí, že aj keby hovoril anjelskými jazykmi a nemal by lásku, bolo by to nanič. Charizmatickí učitelia zúfalo hľadajú akýkoľvek verš a na tomto mieste berú Pavlove slová ako dôkaz pre extatické, nejazykové prejavy, no každému premýšľajúcemu človeku musí byť zrejmé, že ide o vážne zneužívanie tohto verša.

Tým, že Biblia opisuje skutočné jazyky, nás účinne varuje, že tieto dary skončili. Jednoducho sa od čias ranej cirkvi nikdy viac v histórii neudiali v žiadnej dobe a nikde na svete. Dnes sa deje to, že ľudia (ktorí môžu byť úprimní kresťania), v túžbe robiť to, čo ich vodcovia považujú za správne, sa usilujú vydávať zvuky a slová, ktoré sa vymykajú akýmkoľvek jazykovým pravidlám. Títo ľudia však nehovoria skutočnými jazykmi a ani nerozumejú tomu, čo hovoria.

Skončenie týchto darov je jasne učené v Písme z dôvodu skutočnosti, že veľmi presný opis skutočných jazykov uvedený v Biblii nie je možné aplikovať na nič z toho, čo sa za hovorenie jazykmi vydáva dnes.[1]

Od čias Novej zmluvy sme mali úžasné obdobia reformácie a mocných prebudení, kedy mal Svätý Duch potešenie konať vo výnimočnej moci. No nemáme jediný hlásený alebo zaznamenaný prípad toho, žeby niekto hovoril skutočným jazykom, ktorý sa nikdy neučil. Toto je pevný dôkaz o tom, že dar biblických jazykov skončil.

4.Žiadne pokyny pre ustanovenie prorokov

Štvrtým dôkazom pre cesacionizmus je: v Novej zmluve nie je jediný pokyn pre ustanovovanie apoštolov, prorokov, liečiteľov a pod. Toto je záležitosť obrovského významu, pretože Boh nám v Novej zmluve dal podrobný plán pre fungovanie cirkevného zboru. Je pravda, že niektorí kresťania neveria, že Biblia obsahuje takýto podrobný plán, no väčšina biblických kresťanov, baptistov, je o tom presvedčená.

Apoštol Pavol nám opakovane prikazuje, aby sme v našom vedení cirkevného zboru a osobnom správaní boli jeho dôslednými napodobňovateľmi, a pastoračné epištoly popisujú, ako sa máme správať a fungovať v cirkvi Božej. Je nám tu daný presný vzor fungovania cirkevných zborov do skonania sveta.

V Novej zmluve máme veľmi dôsledne popísané pokyny pre voľbu a ustanovenie starších a diakonov, no nemáme tu žiadne pokyny pre ustanovenie apoštolov (pretože ich úrad nemal pokračovať) ani pre rozpoznanie či autentifikáciu prorokov (pretože dary zjavenia skončili kompletizáciou Písma). Nie sú tu ani pokyny pre ustanovenie liečiteľov.

Toto nie je len argument z ticha, ale dôkaz o tom, že tieto úrady a dary nemali pokračovať. Inštrukcie pre všetky záležitosti usporiadania cirkevných zborov sú kompletné, podrobné a úplne dostatočné až do Kristovho návratu. Sme v neposlušnosti voči Božiemu dokonalému plánu, ak sa v cirkvi ustanovuje do úradov, ktoré Kristus neprikázal. Neposlúchame Písmo.

Ako môže niekto hovoriť, že Písmo neobsahuje žiadny jasný dôkaz o skončení týchto darov, keď plán pre cirkev neobsahuje žiadne pokyny pre pokračovanie inšpirovaných hovoriacich a činiteľov divov? Toto je presvedčivý dôkaz pre cesacionizmus, ktorý nie je presvedčivý len vtedy, ak neveríme, že Písmo je dostatočné a že Boh nám dal plán pre svoju cirkev.

5.Zjavenie je teraz kompletné

Piatym dôkazom pre skončenie darov zjavenia je, že Biblia jasne učí úplnosť a koniec Božieho zjavenia. Po ére apoštolov nemôže byť žiadne nové zjavenie. Už sme uviedli, že v Jánovi 14:26 a 16:13 dvakrát Pán Ježiš Kristus hovorí učeníkom, že keď príde Svätý Duch, vovedie ich do všetkej pravdy.

Títo učeníci mali byť autormi kníh Novej zmluvy a mali dohliadať nad písaním inšpirovaných kníh Novej zmluvy, ktoré nenapísali, a mali potvrdzovať ich pravosť. Čoskoro mala byť zjavená všetka pravda a po apoštolskej ére už nebolo žiadne ďalšie zjavenie Písma. Božie Slovo je kompletné.

Akí sme tomu radi! V akom stave by sme boli, keby sa mohli objavovať ľudia tu a tam a kdekoľvek (ako sa to deje v charizmatickom hnutí) a dávať nám nové zjavenia. Kto by vedel, čo je správne a čo je pravdivé? Písmo je konečným meradlom pre všetko, keďže je úplné a dokonalé, dostatočné a dôveryhodné.

Júda bol schopný písať o viere, ktorá bola „raz ta daná svätým“. Jeho epištola bola napísaná pravdepodobne 25 rokov pred poslednou knihou Biblie, no dostatočne neskoro na to, aby boli zjavené všetky hlavné doktríny a pokyny pre cirkev. V tejto neskorej fáze zjavenia Júda hovorí o viere, ktorá je raz ta daná, čo znamená raz a navždy daná. Je prakticky kompletná a čoskoro (z pohľadu Júdu) už nebude ďalšie zjavenie.

Záverečné verše Písma varujú, že sa nesmie nič pridávať ku slovám knihy Zjavenia ani z nich nič odoberať, no toto sa očividne týka celej Biblie, nielen poslednej knihy. Vieme to preto, lebo toto varovanie je ozvenou varovania daného Mojžišom v prvej knihe Biblie (päť Mojžišových kníh bolo pôvodne jednou knihou), a to v Deuteronomiu 4:2: „Nepridáte k slovu, ktoré vám ja prikazujem, ani neujmete ničoho z neho“ (Mojžiš tieto slová zopakoval v Deuteronomiu 12:32).

Kompletnosť zjavenia je tiež dokázaná tým, že apoštoli a proroci sú v Písme opísaní ako základová fáza cirkvi. V Efezským 2:20 je cirkev opísaná ako vybudovaná „na základe apoštolov a prorokov (t.j. novozmluvných prorokov), kde je uholným kameňom sám Ježiš Kristus“. Základ je niečo dokončené a stabilné a budova sa na tomto základe ďalej buduje.

Ale čo s Joelovým proroctvom citovaným Petrom v deň Letníc, ktoré hovorí o tom, že keď bude vyliaty Svätý Duch, všetci veriaci, muži, ženy, starí a mladí, budú prorokovať? Neznamená to, že tento stav bude pokračovať až do Pánovho návratu? Nie, pretože naše pochopenie tohto proroctva musí súhlasiť s nespochybniteľným učením Biblie, že zjavenie bolo čoskoro dokončené, a potom skončilo.

Je to práve toto kompletné zjavenie (obzvlášť evanjelium), ktoré bude svedectvom veriacich všetkých vekových kategórií, mužov a žien, po celom svete až do konca. Veriaci budú naďalej vidieť videnia a snívať sny v tom zmysle, že budú prijímať a ohlasovať neomylné „videnia a sny“, ktoré sú im dané v Biblii. Nebudú „prorokovať“ v zmysle prijímania nového zjavenia. Budú tiež snívať sny o plánoch a víťazstvách evanjelia. V tomto zmysle sa Joelovo proroctvo stále napĺňa.

Neobyčajné prejavy ako jazyky očividne zmizli už v čase, keď Peter písal svoje dve epištoly, pretože v nich nie je jediná zmienka o tom, že by tieto črty ranej cirkvi stále fungovali.

Keďže zjavenie bolo dokončené v ére apoštolov, vidíme, že úloha apoštolov a prorokov sa skončila. A ak sa skončili dary zjavenia, potom sa skončili aj autentifikačné znamenia inšpirovaných autorov. Pamätáme si, ako Pavol povedal: „Znamenia apoštolov sú učinené medzi vami ... divmi, zázrakmi a mocami“ (2. Korintským 12:12).

Ako môže niekto hovoriť, že pre skončenie týchto darov neexistuje biblický dôkaz, keď Písmo dôrazne hovorí, že všetko zjavenie bolo dokončené ako základ na začiatku éry cirkvi?

6. Samo písmo zaznamenáva koniec týchto darov

Šiestym dôkazom pre cesacionizmus je, že samo Písmo zaznamenáva proces postupného ústupu týchto darov v čase ranej cirkvi. Pavol, napríklad, ktorý mal apoštolskú moc činiť znamenia a zázraky, nemohol postupom času uzdraviť Timotea, Trofima alebo Epafrodita.

Ústup darov uzdravovania vidíme aj v Jakubovi 5, kde Jakub dáva pokyny pre modlitby za chorých a kladenie rúk starších na tých, ktorí sú pripútaní na lôžko. V tejto pasáži je zrejmé, že tu nie je žiadny obdarovaný liečiteľ, ale len starší, ktorí sa modlia.

Spomína sa tu pomazanie, no na tomto mieste nie je použité grécke slovo pre duchovné pomazanie. Pôvodná gréčtina používa veľmi praktické slovo, ktoré doslova znamená „masírovať“ olejom skôr v zmysle lieku na preležaniny. Jakub v dôsledku hovorí: „Nebuďte tak preduchovnení, že z vás nie je žiaden pozemský úžitok, ale poskytnite príslušnému trpiacemu fyzickú úľavu.“

To, na čom najviac záleží, je modlitba. V pokynoch Jakuba je očividné, že tu nie je žiadny obdarovaný liečiteľ, ktorý by prikázal uzdravenie alebo poskytol uzdravujúci dotyk. Kladenie rúk bežných starších je symbolický akt komunikujúci lásku, starostlivosť a zodpovednosť cirkevného zboru.

Príslušná pasáž z Jakuba obsahuje štyri povzbudenia modliť sa a nasleduje jeho učenie o tom, že máme hovoriť: „Keď bude Pán chcieť, a budeme žiť, aj učiníme toto alebo tamto.“ Môžeme a musíme sa modliť za uzdravenie, no Božou vôľou môže byť, aby daný trpiaci veriaci svedčil o Božej milosti vo svojej chorobe.

Hlavnou pointou pre nás v tejto brožúrke je to, že v Jakubovi 5 nie je nikto, kto by disponoval osobnou mocou uzdravovať. Uzdravuje Boh skrze vypočutie modlitby. Následný postoj cirkvi je modlenie sa za uzdravenie, pamätajúc na to, že niektorí sú povolaní žiť ako „príklad, ako znášať zlé v trpezlivosti“ (Jakub 5:10).

Skutočnosť, že Jakub nespomína dary uzdravovania, ukazuje bez akýchkoľvek pochýb, že dar moci uzdravovania ustúpil dosť skoro v priebehu éry apoštolov.

Chápal by neutrálny čitateľ Písma, že duchovné dary sú pre celú éru evanjelia?

Vieme o tvrdeniach, že keby sa nový obrátenec, bez skúseností so životom cirkvi, zavrel do izby s Bibliou, tomuto človeku by nikdy nenapadlo, že charizmatické dary skončili. Opak je pravdou. Je veľa ľudí (niektorých poznáme osobne), ktorí sa ku Kristovi obrátili z iných náboženstiev na základe osobného čítania Písma a až potom si našli cestu do cirkevných zborov. Títo ľudia zo samotnej Biblie neprijali žiadne očakávanie charizmatickej scény. Oveľa častejšie a časom stále viac sa deje to, že veriaci opúšťajú charizmatické zbory, pretože si uvedomujú, že to, čo sa tam deje, nenachádzajú v Biblii.

Pri dôslednom čítaní Skutkov zisťujú, že uzdravovala len skupina apoštolov, a cítia sa byť zavedení letnično-charizmatickou predstavou, že tak činilo mnoho ľudí.

Niektorí si kladú otázku, aký bol pôvodný význam alebo účel jazykov, a keď zistia od Pavla, že boli určené špecificky pre Židov, opäť sa cítia zavedení svojimi učiteľmi. Rovnako majú pocit, že boli mylne učení, keď jasne uvidia, že jazyky boli skutočné jazyky, a teda niečo ďaleko zázračnejšie než nezrozumiteľné zvuky.

Potom, keď títo veriaci porozumejú dôležitosti biblického vzoru pre cirkev, niekedy im príde na myseľ otázka: „Kde sú inštrukcie Písma pre ustanovenie apoštolov, prorokov a liečiteľov pre dnešok?“ Keď zistia, že žiadne nie sú, sú ešte kritickejší k učeniu, ktoré prijali.

Potom ich prenikne otázka autority a dostatočnosti Písma a premýšľajú: „Nie je zjavenie dokončené? Ako môžu byť potom moderné proroctvá platné a inšpirované?“ Pochopia, že všetky „autoritatívne“ proroctvá, ktoré počuli, boli veľkým omylom a bludom.

Mnohí premýšľaví veriaci sami uvidia, že pre ľudí v charizmatickom hnutí je Písmo na druhom mieste za ľudskou predstavivosťou a tajomnými zážitkami. Nakoniec, čím viac títo priatelia študujú Božie Slovo, tým viac vidia dôkazy o tom, že príslušné znamenia skončili skoro po ich dramatickom úvodnom vyliatí.

Nič z tohto neznamená, že Pán nepohýna svoje deti pamätať na povinnosti alebo pravdy, alebo že ich nenabáda vykonať určité veci alebo ich nevaruje pred bezprostredne hroziacim nebezpečenstvom. Toto sú však nadprirodzené popudy, nie zjavenia alebo dary.

V histórii cirkvi sú zaznamenané prípady, kedy ľudia dostali silný popud od Boha o nejakej nebezpečnej situácii alebo osobe, nikdy to však neboli zjavenia učenia. Takéto veci nachádzame najmä v časoch ťažkého prenasledovania. Napríklad až do Perestrojky v Rusku sme počúvali o veľmi dôveryhodných prípadoch, kedy boli kľúčoví Boží služobníci nádherne zachránení pred zatknutím, pretože Pán dal niekomu silnú myšlienku nejsť na určité miesto. Neskôr sa zistilo, že na tom mieste pre neho KGB pripravilo pascu. Žiaden príjemca takéhoto popudu však nedostal regulárny dar a žiadne autoritatívne zjavenie doktrinálnej pravdy. Boh dokáže učiniť mnohé veci, aby zachránil a požehnal svoj ľud, no toto v žiadnom prípade neznamená návrat apoštolských a prorockých darov.

Škody, ktoré pácha charizmatické učenie

Mnohí charizmatici začínajú vidieť obrovskú medzeru medzi Bibliou a tým, čomu boli učení. Týchto pochybujúcich často trápi fakt, že obrovské množstvá katolíkov, ktorí sa pre svoje spasenie spoliehajú na Máriu, omšu a dobré skutky, sú tiež schopní hovoriť v jazykoch a prorokovať. Mnohí tiež uctievajú úplne rovnakým spôsobom ako charizmatickí protestanti.

Ľudia pochybujúci o charizmatickom učení sa môžu dopočuť, že aj nekresťanské kulty dokážu hovoriť v jazykoch. Nemusíte byť spasený kresťan, aby ste vedeli hovoriť jazykmi v charizmatickom štýle, pretože to nie je skutočný dar Svätého Ducha.

V charizmatickom hnutí je veľa úprimných kresťanov, no sme presvedčení, že pokusy o oživenie darov zjavenia a znamení sú veľmi škodlivý omyl. Tieto škody môžeme vidieť v raste obrovských častí tohto hnutia, z ktorých evanjelium prakticky zmizlo, pochované pod nánosmi nebiblických extravagancií.

Existujú veľké charizmatické skupiny, ktoré popierajú zástupnú obeť Krista a niektoré dokonca Božiu trojjedinosť (jeden z najznámejších kazateľov a autorov z charizmatického hnutia popiera učenie o trojjedinosti Boha).

Charizmatickým cirkevným zborom často dominuje svetácka populárna hudba a dokonca hudba toho najextrémnejšieho a najbezbožnejšieho druhu. Teatrálne vystupovanie charizmatických vodcov lačných po peniazoch je možné kedykoľvek vidieť na kresťanských TV kanáloch a heréza evanjelia prosperity sa zdá byť všadeprítomná. Mnohí šarlatáni a podvodníci majú množstvá nasledovníkov a robia svoje údajné „uzdravovania“ po celom svete. Dokonca veštecké techniky prezentované pred davmi ľudí sa v kedysi rešpektovaných zboroch považujú za duchovné zázraky. Tento mocný prúd, ktorý charizmatické hnutie odnáša stále ďalej od Biblie, je dôkazom o prítomnosti závažného a zásadného omylu, ktorým je predstava nepretržitého pokračovania darov zjavenia a znamení.

Tento omyl má dva aspekty:

1.              znižovanie týchto darov na niečo nezázračné (napr. zníženie skutočných jazykov na nezmyselné vyjadrenia),

2.              znižovanie Písma, ktoré sa musí skloniť pred snami, videniami, „slovami od Pána“ a podobnými zjaveniami. Tieto škody sú páchané aj na jednotlivých kresťanoch, ktorých viera je silne odklonená od Pána a Jeho Slova k rôznym javom a senzáciám.

Naliehavo sa modlíme, aby Boh vyslobodil svoje deti od rastúcich škôd, ktoré spôsobuje tento veľmi pomýlený odklon od Písma. Je totiž dokonale možné dokázať, že učenie o skončení darov zjavenia a znamení je biblická pravda.

Autor:Peter Masters

[1] Neautentickí hovoriaci v jazykoch v modernej dobe sa ani nepokúšajú dodržiavať biblické pravidlá pre používanie daného daru v časoch Novej zmluvy – že nie viac ako dvaja alebo traja môžu hovoriť na akomkoľvek zhromaždení (1. Korintským 14:27).